piatok, 5. marca 2010

hygiena - vypracovane otazky(fmed.uniba.sk)

1. Definicia, ciele a uloha hygieny: Cielom hygieny je primarna prevencia chorob a posilnovanie zdravia obyvatelstva. Skuma vztahy medzi organizmom cloveka a prostredim. Su vypracovane hygienicke limity(najvyssie pripustne koncentracie – NPK), pomocou ktorych sa hygiena usiluje preventivne chranit exponovane obyvatelstvo pred poskodenim na zdravi. Uloha: 1. opis potencialnych nepriaznivych zdravotnych ucinkov, ktory vyplyva z epidemiologickych, klinickych, toxikologickych a analytickych studii. 2. posudenie poctov a charakteristik osob, exponovanych rozlicnym intenzitam a trvaniu posobenia skodlivin 3. zhodnotenie existencie a zavaznosti zdravotnych problemov 4. odhad rozsahu zdravotnych ucinkov pri danej expozicii

3. Vplyv zivotneho prostredia na zdravotny stav obyvatelstva V sucasnej dobe coraz viac chorob vznika posobenim roznych faktorov a procesov prostredia a zivotneho stylu. Adaptacne moznost ludskeho organizmu su v podstate vycerpane. V rozvinutych krajinach, podiel faktorov na zdravi: 1.sposob zivota(40-50%) 2. zivotne a pracovne prostredie(20-30%) 3.geneticke faktory(10-20%) 4.zdravotnictvo(10-20%). V rozvojovych krajinach dominuju infekcne ochorenia a podvyziva. V rozvinutych(srdcovocievne, nadorove, psychicke, degenerativne). U nas je to horsie ako v europe(narast srdcovocievnych, nadorovych ochoreni, diabetikov, psychicke poruchy, ochorenia dychacich ciest, rizikove gravidity, alergicke ochorenia, dopravne urazy). Stredna dlzka zivota u muzov je 70rokov, u zien 78rokov(avsak stale nizsia ako europsky standard). Podobne je na tom aj dojcenska umrtnost, ktora je obrazom hygienickej urovne a meradlom kvality odbornej zdravotnickej starostlivosti. Zodpovedne faktory: stresy, skodlive navyky(alkoholizmus, fajcenie, toxikomanie), nizka kvalita potravin, stale viac znecistujuce sa ovzdusie, horsie pracovne podmienky,

4. Programy podpory zdravia a prevencie chorob: U nas narodny program podpory zdravia(NPZZ). Programy NPZZ: “skoly podporujuce zdravie”, Cindy(sustredenie sa na ludi s neinfekcnymi ochoreniami – KVS, diabetes), Zdrave mesta(poradcovia v mestach ohladom zdravia), Zdrave pracoviska(kontrola rizika, vplyvania a prevencia negativneho vplyvu prace na zamestnancov), v roku 1999 vlada SR schvalila narodny program podpory zdravia: Zdravie pre vsetkych v 21. storoci, ktory vychadza z programu WHO – Health for all.

5. Metody hodnotenia zdravotneho stavu obyvatelstva:
6. Metody hodnotenia faktorov zivotneho prostredia: 1. Pozorovanie – ziskavanie zakladnych informaci pomocou zmyslov 2. Terenne meranie- kvalitativne vyhodnocovanie fyzikalnych a chemickych faktorov prostredia priamo v terene(meranie teploty a prudenia ovzdusia, hluku, osvetlenia, koncentracie plynov). 3. Laboratorne vysetrenie – robi sa odber, ked nie je mozne urobit analyzu v terene. Ziskane hodnoty sa porovnavaju s pripustnymi koncentraciami a platnymi normami. V praxi sa najacstejsie pouzivaju NPK(najvyssia pripustna koncentracia) a v komplikovanejsich pripadoch(radioaktivita, karcinogenita): PR – prijatelne riziko.

8. Chemicke vlastnosti ovzdusia: Dusik(78%), kyslik(20,95%), oxid uhlicity(0,03-0,04%)je zdrojom uhlika vo fotosynteze rastlin, clovek a zivocichy ho vylucuju. Je schopny absorbovat infracervene ziarenie co je podstatou sklenikoveho efektu. Vzacne plyny(0,9%). V premenlivych koncentraciach su vo vzduchu: oxidy dusika, siry, metan, ozon, sirovodik, zluceniny halogenov. Disperzia tuhych a tekutych latok vo vzduchu sa oznacuje ako aerosol(prach, pel, MO, voda v tekutom skupenstve, NaCl z morskej vody). Dalej su tu produkty ludskej cinnosti – vytvarajuce znecistenie ovzdusia.

9. Problematika znecistenia ovzdusia v zivotnom prostredi: Zdroje znecistenia: 1. energetika 2. priemysel 3. polnohospodarstvo, 4. automobilova doprava. Najvyznamnejsie skodliviny: CO: vo velkych mestach na frekventovanych dopravnych komunikaciach. Sposobuje bolesti hlavy, dychacie tazkosti. SO2: drazdivo posobi na horne dychacie cesty a spojovky, oslabuje IS. Oxidy dusika: vznika antropogennou cinnostou pri vysokoteplotnych procesoch. Posobia drazdivo na dychacie cesty, oslabuju IS. Ozon- sa dostava nizsie do atmosfery hlavne z dovodu automobiloveho priemyslu. Ma schopnost oxidovat ine latky v ovzdusi, a vznikaju latky ktore sa oznacuju ako fotochemicke oxidanty. Tie oslabuju IS a drazdia dychacie cesty. Aerosol – tuhe a tekute castice rozptylene v ovzdusi, usadzuju sa v dolnych dych. Cestach. Popolcek: frakcia popola z kominov, obsahuje As, Ni, V. Sadze- vznikaju nedokonalym spalovanim paliv. Tazke kovy: 1. arzen(karcinogen, znizuje aktivitu enzymov) 2. Berylium(zapal pluc) 3. Mangan(posobi na CNS) 4. Olovo(spalovanim benzinov, hromadi sa v kostiach a makkych tkanivach, nepriaznivo posobi na krvotvorbu). 5. Azbest(karcinogen).

10. Ucinky znecistenia ovzdusia na cloveka v havarijnych situaciach: Z minulosti su zname viacere katastrofy, ktore boli zapricinene beznymi znecisteniami v sucinnosti s nepriaznivymi meteorologickymi situaciami(smogova udalost v Londyne). Clovek je bezne vystaveny roznym kombinaciam skodlivin a meteorologickych zmien a je velmi tazke vymedzit podiel, akym znecistene ovzdusie participuje na poskodeni zdravia. V praxi sa vplyv znecistenia ovzdusia na cloveka skuma pomocou epidemiologickych, klinicko-epidemiologickych a laboratornych metod. V oblastiach so znecistenim ovzdusia sa castejsie vyskytuju komplikacie ochoreni hornych dychacich ciest.

11. Biologicke vlastnosti ovzdusia: V ovzdusi sa nachadzaju zive organizmy, ktore sa tam dostavaju z pody, z cloveka, z rastlin, zivocichov. Su to prevazne mikroorganizmy, ktore mozu byt saprofyticke alebo patogenne. Pricom patogenne su casto nicene chemickymi zluceninami pritomnymi v ovzdusii(oxidanty). Prenos MO v prostredi je mozny iba kapockami – aerosolom, avsak tento prenos je typickejsi skor pre uzavrete priestory ako otvorene. Dalsou zlozkou ovzdusia su alergeny, ktore maju schopnost vyvolavat alergicke reakcie. Alergeny prirodzeneho biotickeho povodu su napr. Plesne, pel trav a kvetov. K alergenom abiotickeho povodu patria rozne prachy.

12. Hygienicky vyznamne vlastnosti a zlozenie pody: Poda zasobuje rastlinstvo zivinami a vodou a tak poskytuje clovekovi priamo I nepriamo zdroje vyzivy. Poda je trojfazovy system(ma tuhu fazu: anorganicke I organicke zlozky vratane MO, tekutu: voda a vodne roztoky roznych latok, plynna: vzduch, CO2 a ine plyny). Obsahuje makroelementy: O, Na, K, Ca, Si, S, mikroelementy: N, Mo, Mn, Zn, Co, Ni). Organicky podiel tvoria humusove latky. Obsahuje zivu zlozku – edafon(subor rastlin a zivocichov). Struktura pody ma rozhodujuci vyznam pre vzdusny a vodny rezim. Poda popri zakladnej funkci – zdroj vyzivy pre ludstva, plni aj ine funkcie: zasobaren kvalitnej pitnej vody, zdroj nerastneho bohatstva, destruktor zlozitych organickych latok(na jednoduchsie, tento proces sa oznacuje – samocistenie pody).

13. Znecistenie pody a jej vplyvy na ine zlozky prostredia: Podne kontaminanty: a) prirodzene(odumrete casti rastlin a zivocichov s ich vyluckami, lahko rozlozitelne). Prostrednictvom zivocisneho odpadu sa do pody dostavaju MO, ktore mozu byt zdrojom nakaz. b) latky antropogenneho povodu(najma negativne zasahy z polnohospodarstva, priemyslu, dopravy). Hnojiva mozu prenikat do podzemnych vod. Z hnojiv sa mozu do pody dostat tazke kovy(Pb, Ca, Cu, Zn), ktore negativne posobia na bioticku zlozku. Pesticidy, ktore ohrozuju pracovnikov, rastliny a zivocichy. Latky vznikajuce cinnostou priemyslu, sa do pody dostavaju priamo alebo zrazkami(casto tuhe latky- popolcek, sadze, prach z cementarni, oceliarni, elektrarni, plynne- SO2, F2, Cl2, Hcl, O3, tekute- ropne uhlovodiky), Z dopravy najma olovo.

14. Zdravotne nebezpecenstvo z pody: Prostrednictvom zivocisneho odpadu sa do pody dostavaju MO, ktore mozu byt zdrojom nakaz. Hnojiva mozu prenikat do podzemnych vod. Z hnojiv sa mozu do pody dostat tazke kovy(Pb, Ca, Cu, Zn), ktore negativne posobia na bioticku zlozku. Pesticidy, ktore ohrozuju pracovnikov, rastliny a zivocichy. Latky vznikajuce cinnostou priemyslu, sa do pody dostavaju priamo alebo zrazkami(casto tuhe latky- popolcek, sadze, prach z cementarni, oceliarni, elektrarni, plynne- SO2, F2, Cl2, Hcl, O3, tekute- ropne uhlovodiky), Z dopravy najma olovo.

17. Voda a chorobnost: Voda sa moze kontaminovat patogennymi MO, z komunalnych odpadov. Kontaminacia vody toxickymi latkami(voda nesmie obsahovat toxicke, radioaktivne alebo biologicky aktivne skodliviny ako napr.: kyanidy, arzen, kadmium, ortut). Toxicke latky z vody sa mozu hromadit v tukovom tkanive ryb(na nasledky toxickych otrav je zvysena smrt v Japonsku). Aj zmeneny obsah niektorych bezne sa vyskytujucich latok vo vode moze sposobit poskodenie organizmu. Napr. Zvysene mnozstvo dusicnanov, ktore sa v creve cinnostou bakterii menia na dusitany, tie sa potom viazu na hemoglobin, s ktorym tvoria methemoglobin, cim sa blokuje prenos kyslika krvou do tkaniv(vznika dusicnanova alimentarna methemoglobinemia, u dojciat). Fluoroza(skvrny na zuboch u deti do 8r) vznika nadmernym prijmom fluoru. Nedostatok jodu vo vode vedie k vzniku endemickej strumy. Obsah a pomer stopovych prvkov a taktiez tvrdost vody(obsah Ca) suvisia s mnohymi ochoreniami.

18. Dezinfekcia pitnej vody: Chlorovanie pitnej vody je najrozsirenejsi a najlacnejsi sposob. Koncentracia rezidualneho Cl2 vo vode ma byt v rozmedzi 0,05mg/l – 0,3mg/l. Rozsah chloracie zavisi od parametrov vody, znecistenia. Chloraminacia pitnej vody – vyhodna v dlhych rozvodnych systemoch alebo v skupinovych vodovodoch. Do vody sa pridava male mnozstvo amonnej soli, chlor a vznikaju chloraminy, z ktorych sa postupne uvolnuje chlor. Chlordioxid(ClO2) ucinnejsi ako chloracia, avsak drahsi(pozitiva: nesposobuje zapach, silne dez. Ucinky, je ucinny voci sporam, virusom, riasam). Ozonacia vody, Dezinfekcia vody UV ziarenim: nici DNA MO, cim sa nicia priamo alebo sa spomaluje ich rast. Voda sa ozaruje UV(preto to nie je vyhodne vo velkych zasobarnach vody, ale skor pre domacnost, alebo vyrobcov napojov v pot. Priemysle).

22. Biologicke ucinky ionizujuceho ziarenia: Stochasticke ucinky- su dosledkom mutacie alebo malignej transformacie jednej alebo niekolkych buniek(zhubne nadory, geneticke zmeny). Rastu so zvacsovanim oziarenia. Nestochasticke ucinky – su dosledkom zaniku(okamzitej smrti) velkeho poctu buniek(akutna choroba z oziarenia, akutne lokalizovane poskodenie- napr. Akutne poskodenie koze ziarenim). Intenzita NU vzrasta s davkou, pricom pri davke mensej ako prahova davka sa ucinok neprejavi. Maju viditelny klinicky prejav. Casto nasledkom nestochastickych ucinkov vznikaju casom stochasticke. Mutacie a maligne transformacie najviac ovplyvnuju bunky ktore sa rychlo delia(bunky kostnej drene, bunky IS). Ionizujuce ziarenie sposobuje otrhnutie elektronov z elektroneutralnych atomov priamo alebo nepriamo. Mnozstvo radioaktivnej latky(pocet radioaktivnych premien za 1s): Becquerel(Bq). Absorbovana davka(mnozstvo radiacnej davky absorbovanej v 1Kg tkaniva): gray(Gy). Davkovy ekvivalent(mnozstvo radiacnej energie absorbovanej v 1kg tkaniva vazene kvalitou ziarenia): sievert(Sy).

23. Radioaktivita v zivotnom prostredi, radonove riziko: Kozmicke ziarenie- mimozemske ziarenie prenikajuce na Zem, je intenzivnejsie na rovniku ako na poloch a zintenzivnuje s rastom nadmorskej vysky. Prirodna zemska radioaktivita: je sposobena najma: 40K, 87Ru, a radionuklidmi vznikajucimi rozpadom 238U(226Ra, 222Rn) a 232Th(torium). Oziarenie populacie z tohto zdroja vznika dvoma sposobmi: a)vonkajsim oziarenim zo zemskeho povrchu(zdroj ziarenia mimo tela). b)vnutornou kontaminaciou sposobenou prijmom potravy alebo inhalaciou(najma 222Rn)(zdroj ziarenia v tele). Rn sa uvolnuje z podzemia alebo stavebnych materialov, moze sa kumulovat v domoch(ma dlhy polcas premeny), je vdychovany a tu sa meni na dcerske produkty(Pb, Bi), ktore sa usadzuju v stenach dychacich ciest. Pri rozpade sa uvolnuje alfa ziarenie. Obmedzovanie(izolaciou, pivnice, vetranie, vymena materialu podlozia domu). Umele zdroje ziarenia: v medicine(rtq), skusky jadrovych zbrani, jadrovoenergeticky cyklus(elektrarne), vybuch cernobil.

24. Radioaktivita v pracovnom prostredi a ochrana zdravia: Poziadavky, ktorymi je urcovana prijatelnost expozicie: a) nijaka cinnost, ktora by mohla sposobit oziarenie ludi sa nesmie zacat ak nema aj pozitivny prinos(princip zdovodnenia), b) vsetky expozicie musia byt co najnizsie(princip optimalizacie) 3. nesmu byt prekrocene limity pre prislusne podmienky(princip vseobecnych limitov pre jednotlivcov). Medzi primarne limity patria: NPD(najvyssia pripustna davka) pre profesionalne exponovane osoby. Z nich sa odvodzuju medzne davky(MD) pre jednotlivcov. Sekundarne limity: najvyssie pripustne rocne prijmy(NPPr). Okrem limitov su urcene referencne hodnoty, ktorych prekrocenie vyvolava potrebu evidencie, vysetrovania az zacatia prislusnych ochrannych akcii. Referencne hodnoty sa delia: a) registracna b)vysetrovacia c)intervencna.

25. Nakladanie s radioaktivnymi odpadmi: Radioaktivne odpady- odpady kontaminovane radionuklidmi. Vznikaju v jadrovej energetike, priemysle, vyskume, zdravotnictve. Nakladanie s radioaktivnymi odpadmi sa riadi prisnymi pravidlami a podlieha kontrole. Nakladanim s radioaktivnym odpadom sa rozumie: zber, triedenie, spracovanie, skladovanie, uprava, manipulacia, preprava a ukladanie radioaktivnych odpadov. Najprv sa znizuje objem RAO. Nasledne su skladovane a izolovane od okolia aby sa ich radioaktivita nedostavala do prostredia. Modernou metodou je premena tzv. Dlhodobych radionuklidov na kratkodobe metodou transmutacie, cim sa skracuje polcas rozpadu RAO.

26. Ochrana zdravia obyvatelstva pri havarijnom uniku radioaktivnych latok: vaznost nehody sa urcuje velkostou aktualneho radioaktivneho inventara(typ, vykon reaktora), velkostou frakcie ktora unikla z budovy a prognozou dalsieho uniku v case. Distribucia radioaktivnych latok v prostredi a tym aj ohrozenie obyvatelstva je urcovane aj meteorologickou situaciou(smer, sila vetra, zrazky). Protiopatrenia: ukrytie v domoch, podanie jodidu draselneho, ochrana dych. Ciest, ochrana povrchu tela, evakuacia, dekontaminacia osob, dekontaminacia terenu, preorientovanie vykrmu dobytka na skladovane krmivo, usmernovanie konzumu potravin.

27. Obytne prostredie a zdravotne rizika: Obytne prostredie predstavuje system s priamymi aj nepriamymi ucinkami na cloveka. Zo zdravotnych kriterii maju pri posudzovani bytu osobitny vyznam: pocet osob byvajucich v jednej miestnosti, tepelny komfort a mikroklima v byte, cirkulacia vzduchu, osvetlenie a insolacia, akusticky komfort, psychicke hladiska komfortu, konstrukcne materialy, expozicia chemickym latkam z vnutornej vybavenosti a zo znecistenia ovzdusia a hygiena byvania vo vztahu k urbanizacii. Najcastejsie skodliviny v byte: 1. radioaktivita(prevazne radon) 2. latky uvolnujuce sa z plastov, tmelov, lepidiel 3. kontaminacia bytov vlaknami azbestu 4. fajcenie v byte 5. mikrobne znecistenie(zvysuje sa s poctom osob a dlzkou pobytu v byte, najma pri nedostatocnom vetrani). Plesne(nedokonalym zastresenim kondenzaciou, zatekanim). Zvyseny vyskyt hmyzu(roztoce). Byt sluzi aj ako pracovisko a preto by mal byt nabytok a zariadenie primerane velkosti osoby, aby sa zbytocne neprehybala a tym neporuskodzovala svoju chrbticu. Byt by mal mat primeranu velkost. 1. Zdravotne zavadny byt(nesmie sa tu byvat) 2. zdravotne nevhodny byt(zhorsujuci zdravie cloveka, napr. Vlhke byty su nevhodne pre reumatikov alebo ludi s poruchami srdca, byvanie na vysokom poschodi – nevhodne pre starych alebo ludi s pohybovymi poruchami).

28. Energeticka a biologicka hodnota stravy:
29. Prijem energie a energeticka bilancia:
30. Vyznam a denna potreba bielkovin, tukov a sacharidov:
Energeticka hodnota – chemicka energia zivin ktoru organizmus premeni na energiu vo forme ATP. Vo vyzive a pri vypocte energie sa pouziva spalne teplo, jeho zakladnou jednotkou bola kaloria, dnes je Joule. 1 kcal = 4.180kJ. Spalne teplo cukrov a BK: 17kJ/kg, tukov: 39kJ/kg, etylalkoholu: 30kJ/g. Biologicka hodnota zivin: BK(tvorba vlastnych struktur, enzymov, hormonov, transport), pri nadmernom prijme najma zivocisnych BK mozu vznikat karcinogeny typu nitrozaminov. Biologicka hodnota je mnozstvo telovej BK, ktore vznikne zo 100g BK vyzivy. Denne sa odporuca 60-100g BK. Tuky: funkcia: zdroj energie, umoznuju vstrebavanie hormonov a vitaminov, zdroj esencialnych MK, strukturna funkcia(mozog). Nadmerny prijem je spojeny so vznikom nadorov. Biologicka hodnota tukov je urcena obsahom mastnych kyselin, vitaminov, vitagenu F a stravitelnostou. Kys. Linolova, linolenova a arachidonova sa oznacuju ako vitagen F. Denna davka: 50-105g tukov, 7-10g kyseliny linolovej. Cukry: zdroj uhlika, stavebne zlozky, zdroj energie. Patri tu: glukoza, fruktoza, galaktoza, laktoza, sacharoza, maltoza, sorbitol(dieteticky u diabetikov), celuloza, pektin(balastna latka), glykogen. Denny prijem: 150-200g.

31. Vitaminy a ich uloha v organizme: esencialne latky pre organizmus. Patria tu aj vitageny, ktore su navyse zdrojom energie a maju aj stavebnu funkciu. Choroby z nedostatku: hypovitaminozy, avitaminozy. Antivitaminy su latky ktore ovplyvnuju alebo brzdia ucinok vitaminov. Pri nadmernom prijme – hypervitaminozy(pri A, D). Antioxidanty: A,D,E,K,C. Vit. A: rybi tuk, pecen, zltok, maslo, zelenina, podporuje zrak, rast organizmu. Vit D: podporuje ukladanie vapnika a horcika v kostiach, tvori sa v kozi cinnostou UV, zdroj: ako vitA(bez zeleniny). Vit. E: antioxidant, zdroj: rastlinne oleje a zelenina. Vit. K: potrebny pre zrazanie, zdroj: zelenina, tvori sa v tele cinnostou E.Coli. Vit. B1(tiamin, aneurin):dolezity pre nerstvo a svaly, nedostatok:beri-beri(zapal klbov a svalov), zdroj: kvasnice, strukoviny, zelenina, B2(riboflavin): dolezity pri bunkovych oxidaciach, metabolizme BK. Zdroj: mlieko, pivo, drozdie B6(pyridoxin): svalstvo, upokojujuce ucinky, tvorba cerv. Krviniek. Zdroj: ako B2. B12(kyanokobalamin): krvotvorba, zdroj: len zivocisne(vnutornosti). Kys. Folova: kvasnice, vnutornosti, synergicky posobi s B12. Niacin: mlieko, vajcia, ryby, B5(kys. Pantotenova): vyskytuje sa v kazdej zivej hmote, choroby z nedostatku nie su zname. H(biotin): v kazdej bunke, tvoreny aj crevnou florou, dolezity pre reprodukciu, nedostatok: dermatitida, vypadavanie vlasov a chlpov. Vit.C: dolezity pre funkciu kazdeho organu, antioxidant, prevencia aterosklerozy, z nedostatku vznika skorbut. V citrusovych plodoch.

32. Mineralne latky a stopove prvky vo vyzive:
Rozdeluju sa na makroprvky(potrebne v gramovych mnozstvach, Na, K, Ca, Mg, Cl, P), mikroelementy(potrebne privadzat v mikrogramoch, Cr, F, I, Co, Cu, Mn, Mo, Se, Va, Zn). Funkcie: stavba kosti, zubov, prenos vzrucho, osmoticky tlak, acidobazicka rovnovaha) K-hlavny intracelularny kation, strukoviny, maso Ca:mlieko, na jeho vstrebanie je potrebny vit. D, Fosfor: pritomny takmer vsade, nie su problemy s nedostatkom, Mg: takmer vsade(zelenina, maso), nie su problemy s nedostatkom. Zn: maso, zltok, ovsene vlocky, nedostatok: hypertenzia, Fe: maso, vnutornosti, krv, zltok. Na:hlavny extracelularny kation, jeho zvyseny prijem sa spaja s hypertenziou, nadormi. Jod: morske ryby

33. Zasady spravneho stravovania: preferovat potraviny s nizkou energetickou hodnotou pri sucasnej vysokej nutricnej(biologickej) hodnote, potraviny s optimalnou stavbou bielkovin s nizkym obsahom tukov, konzumacia ovocia, zeleniny(100kg ovocia za rok, 300kg zeleniny), dostatok vlakniny(zvysena konzumacia strukovin a celozrnych cerealnych vyrobkov), znizenie sodika(soli), zvysenie draslika(zelenina, sol maruska, zdravotna sol).₌> 1. obmedzit spotrebu: masa, plnotucneho mlieka, vajcia, tuku, syrov, soli, cukru, alkoholicke napoje 2. zvysit spotrebu: zelenina, ovocie, strukoviny, ryby, rybacie vyrobky, celozrne a cerealne vyrobky, kyslomliecne vyrobky s nizkym obsahom tukov. Nevhodna je kombinacia cereali a zeleniny alebo cereali a zemiakov. Vhodna je kombinacia ceerali a zivocisnych bielkovin, kombinacia zemiakov a soje, kombinacia zemiakov a zivocisnych bielkovin. Strava 3-6 krat denne, cim castejsie a menej tym lepsie.

34. Racionalizacia vyzivy obyvatelstva: je pozitivne ovplyvnenie kvality zivota prostriedkami, ktore dava k dispozicii vyziva. Uroven racionalnej vyzivy zavisi od: stupna rozvoja poznatkov o vyzive, od aplikacie poznatkov vedeckeho vyskumu v praxi(aj pri produkci v polnohospodarstve a v potravinarskom priemysle), od ekonomickej urovne obyvatelstva, od ich zdravotnej uvedomelosti(resp. Zodpovednosti). Vo vacsine krajin su zakladom predstav o racionalnej vyzive denne odporucane davky.

35. Vyziva deti a mladeze: spravna vyziva u deti zohrava dolezitu ulohu v prevenci ochorenii u deti, ktore sa casto prejavia az v dospelosti. Stravovacie navyky, ktore sa dieta nauci si zachova zvacsa po cely zivot. Cielom vyzivy je zabezpecit zakladne ziviny, mineralne latky, vitaminy a dalsie latky potrebne pre zdravy vyvin organizmu. Zvlastny vyznam maju v detskej vyzive sladkosti, ktore su zdrojom tzv. “rychlych” kalorii, ktore su v detskom veku potrebne(50g/den, vo forme sladkeho peciva, susienok, suseneho ovocia – nie cokolady, cukrovinky, zakusky). Zelenina by sa mala podavat ku kazdemu jedlu(aby si to deti osvojili do buducnosti). Mlieko a mliecne vyrobky predstavuju zakladny zdroj zivin(bielkoviny, vapnik). Uprednostnuje sa mlieko s normalnym obsahom tuku. Prednost ma netucne maso, hydina, ryby(bielkoviny, B12, zelezo). Pitny rezim(cista voda, caje, nesladene napoje). Mineralne vody nie su vhodne na denne pitie. Treba dodrziavat pravidelnost pitneho rezimu. Obmedzovanie soli, cukru.

36. Diferencovane vyzivove potreby seniorov:
U seniorov sa znizuje telesna aktivita, metabolicke procesy, je potreba menej energie. Znizovat prijem zivocisnych tukov, jest menej vajec. Jest dostatok ovocia a zeleniny. Jest stravu bohatu na dostatok BK. U seniorov sa prejavuje zhorsena chut k jedlu, preto sa ma podavat strava pestra, korenena, aby vyvolala chut k jedlu a sucasne zlepsila sekreciu traviacich stiav. Obmedzit prisun soli(hlavne pri ochoreniach srdca a vysokom krvnom tlaku). Odporuca sa prijimat zvysene mnozstvo vapnika. Je lepsie jest menej a castejsie. Vacsi prisun vit. E, D, B. Vlaknina na zlepsenie travenia. Zinok. Znizuje sa smad(preto treba viac pit, aj ked sa nechce).

37. Alternativne sposoby stravovania: 1.lakto-ovo-vegetarianstvo(nie maso, ryby, zivocisne tuky), ale povoluje:zivocisne produkty:mlieko, mliecne produkty a vajcia. 2.Lakto-vegetarianstvo(nepovoluje vajcia) 3.Vegani- odmietaju vsetko zo zvierat, vratane medu. 2,3-forma su rizikove pre deti, tehotne a dojciace zeny. 4. Bircher-bennerova strava- ovo-lakto-vegetabilna, zakladom je tepelne neupravovane ovocie a zelenina 5. Kolathova plnohodnotna strava: ovo-lakto-vegetabilna, prirodzene potraviny-nijako upravovane.

38. Alimentárne nákazy a intoxikácie:
najcastejsou pricinou infekcnych ochoreni z pozivatin su: 1. salmonely(surove vajcia, maso, mlieko) 2. clostridium perfringens(surove maso, zelenina) 3. clostridium botulinum(konzervovane potraviny) 4. staphylococus aureus 5. bacillus cereus 6. vibrio parahaemolyticus (kontaminovana voda a potraviny z vody – ryby..) 7. E. Coli(kontaminovana voda a potraviny zivocisneho povodu 8. Campylobacter(mlieko, mliecne vyrobky) 9. Shigella. 10. Toxiny plesni(olejniny, obilniny, mlieko – su karcinogenne a hepatotoxicke). Pricinou hnackovych ochoreni su MO alebo ich produkty(napr. Toxiny), ktore sa dostavaju do potravy. Za najzavaznejsie zdroje hnackovych ochoreni sa poklada: surove, varene maso, mlieko, mliecne vyrobky, vajcia, konzervy, cerstve zmrzliny.

39. Cudzorode latky v pozivatinach: 1. aditivne- latky pridavane umyselne do potravin na zlepsenie ich vlastnosti: a) farbiva – prirodne, synteticke(azofarbiva – obzvlast skodlive), anorganicke zluceniny b) Prostriedky na zlepsenie a upravu konzistencie(emulgatory a stabilizatory) c) umele sladidla, latky na upravu chuti pozivatin(sacharin, sorbitol, cyklamaty) d) umele pridavanie syntetickych vitaminov a mineralnych latok e)konzervacne latky(antimikrobne latky, prostriedky na zasolovanie, antioxidanty). 2. latky pritomne neumyselne (kontaminanty, sekundarne produtky): a) rezidua agrochemikalii(pesticidy, nitrozaminy, dusitany – z dusikatych hnojiv) b) neumyselne z procesov vyroby, spracovania potravin c)potraviny kontaminovane dosledkom znecistenia prirody. Uvedene latky su exogenneho povodu, su aj exogenne vznikajuce biologickym spracovanim a vznikom novych latok ktore nepriaznivo ovplyvnuju pozivatiny.

40. Problematika hygieny spolocneho stravovania: spolocne stravovanie – podavanie jedal vacsiemu poctu osob. 2 typy: a)otvorene – restauracie, bufety b) uzavrete – skolske jedalne, internaty. V tychto zariadeniach je potrebne dodrzat: 1. pouzivat len suroviny zdravotne nezavadne 2. suroviny tepelne upravovat len nevyhnutny cas 3. na pripravu pokrmov pouzivat len slepacie vajcia(susene alebo mrazene vajecne hmoty pridavat len do tepelne upravovanych pokrmov 4. na vyprazanie pouzivat vylucne cerstve tuky a jednorazovo, pricom teplota tuku nesmie prekrocit 190C 5. pouzivat vhodne pomocky a vyhybat sa kontaktu jedal holymi rukami 6. dodrziavat spravny postup pri umyvani riadu 7. dokladne upratovanie a cistenie pracoviska, sterilizacia a dezinfekcia 8. dodrziavat zasady manipulacie s odpadom 9. zakaz fajcenia a vstupu nepovolanym osobam 10. odkladanie vzoriek jedal 11. pravidelne kontroly zdravotneho stavu pracovnikov 12. zabezpecit dostatocny pocet pracovneho odevu 13. dodrziavanie osobnej cistoty pracovnikov, dokladne umyvanie ruk. Pre uzavrety typ stravovania su stanovene normy, podla ktorych ma jedlo obsahovat primerane ziviny, obsah energie.

41. Zabezpecenie zdravotnej neskodnosti potravin: vyrobcovia a manipulanti s potravinami musia dodrziavat zakon HACCP Zákon č.152/1995 Z.z. Z 25, zakon sa tyka podnikatelov(ktory musia zabezpecit nezavadnu vyrobu a dodrziavanie hygienickych zasad a noriem) a fyzickych osob, podielajucich sa na vyrobe a spracovani potravin(musia mat zodpovedajuce znalosti vyroby, manipulacie, hygieny, absolvovat vstupnu lekarsku prehliadku a dalsie lekarske prehliadky podla vseobecne zavezneho pravneho predpisu, zaobchadzat s potravinami tak aby sa neporusovala ich zdravotna neskodnost a kvalita, dodrziavat zasady osobnej hygieny). Kontroly daneho podniku sa vykonavaju v zavislosti od druhu a rizika procesu vyroby alebo manipulacie potravin.

42. Vyziva v prevencii chorob obehovej sustavy: Priciny: energeticka nadmernost vyzivy, vysoky podiel zivocisnych tukov, nasytenych mastnych kyselin, cukrov, cholesterolu, nedostatocny prijem esencialnych mastnych kyselin, vit. C, E, vlakniny, mineralnych latok(Ca, Mg, K), stopovych prvkov(Zn, Se, Cu, Cr). Prevencia: obmedzovat mastne masa, plnotucne mlieka, syry s vysokym obsahom tuku, vsetky zivocisne tuky(mast, slanina, maslo), jedla pripravovat bez pridavania zivocisnych tukov, solit minimalne, znizenie prijmu cholesterolu(2-3zltka maximalne do tyzdna). Uprednostnuju sa potraviny: ryby, hydina, nizkotucne mlieko, vyrobky na baze tvarohu, rastlinne oleje a masla, celozrne pecivo, tmave muky, vela zeleniny, ovocia(vitaminy, vlaknina). Dalej je dolezity spravny pocet dennych jedal a ich casove zaradenie. Treba znizovat prijem energie a uprednostnit kvalitu vyzivy pred kvantitou.

43. Vyziva a nadorove ochorenia: So zvysenou konzumaciou koncentrovaneho alkoholu je spojeny zvyseny vyskyt nadorov ustnej dutiny, hltana, pazeraka, pecene, mocoveho mechura. Zvyseny prijem tukov a sucasny nedostatocny prijem antioxidantov je spojeny so zvysenym rizikom karcinogenezy(priciny: 1. prepalenim tukov vznikaju hydroxyperoxidy mastnych kyselin, akrolein a dalsie latky s karcinogennym ucinkom, 2. nadmerna davka tuku sposobuje zvysene uvolnovanie prolaktinu a to je sposobene so zvysenym vyskytom rakoviny prsnika 3. zvyseny prijem tukov a cholesterolu vyvolava zvysenu tvorbu zlcovych kyselin a tie maju pri vyssej koncentracii karcinogenny ucinok 4. zvysena koncentracia mutagenov karcinogenov rozpustnych v tuku). Zvyseny prijem rychlometabolizovatelnych hexoz a nasledna hyperurikemia. Nedostatocny prijem vlakniny, antioxidantov(vit E, vit A, selen – v pitnej vode, vit C), horcika, vapnika.

44. Praca a fyziologicke funkcie organizmu: praca je pre organizmus cloveka zataz, ktora kladie zvysene naroky na jeho fyziologicke funkcie a adaptacne mechanizmy. 1. Telesna zataz- narocna na energiu, namahane su predovsetkym svaly, deli sa na dynamicku(stupa tlak, pulz, viskozita krvi, vylucuju sa hormony drene nadobliciek, aerobny metabolizmus sa postupne meni na anaerobny) a staticku(je narocnejsia, vyzaduje castejsie fazy oddychu). Velkost telesnej zataze sa meria nepriamo(spotrebou kyslika a vydychovaneho CO2) alebo podla uvolneneho tepla(energetickeho vydaja). Praca narocna na nervovo-svalovu koordinaciu – vyzaduje obratnost a zrucnost, zlepsuje sa treningom, koordinaciu zrak-ruka, schopnost presneho ovladania celeho tela. Praca zatazujuca prevazne zmyslove organy – vyuziva prevazne zmysly, patri tu kontrolna a riadiaca cinnost, vyzaduje castejsie prestavky, hlavne pri praci s monitormi. Dusevna praca- praca spojena s vyuzivanim mozgovej kory(ucitelia, studenti), je menej narocna na energiu ale narocnejsia na odpocinok.

45. Rezim prace a odpocinku, unava: Pri organizacii prace je potrebne prihliadnut na pravidelne kolisanie biologickych funkcii a tym aj pracovnej vykonnosti organizmu v priebehu 24h. 1. maximalny pracovny vykon je medzi 9-11hod, druhy s mensim vrcholom medzi 15-19hod. V priebehu tyzdna maximum dosahuje pocas utorka, stredy, s koncom tyzdna klesa. Pocas kazdej pracovnej smeny su potrebne prestavky(jedlo, oddych). Podla druhu prace a pracovneho prostredia sa zaraduju bud kratsie a castejsie(pri tazkej fyzickej praci, pri praci v horucich podmienkach), alebo dlhsie a menej caste(pri praci narocnej na nervovo-svalovu koordinaciu). Osobitna narocna praca je v nocnych zmenach, ked je najnizsia aktivita vsetkych fyziologickych funkcii, a teda aj najnizsia vykonnost. Adaptacia na nocnu pracu nastava asi po 3-4 dnoch, na zmenu biorytmu su potrebne 3 tyzdne. Preto je vhodnejsie menit zmeny po 2-4tyzdnoch. Unava: je reakcia organizmu na zataz, jej dosledkom je reverzibilne zhorsenie funkcneho stavu organizmu a znizenie vykonnosti. Priciny unavy: a)vnutorne: unava centralnych a perifernych synaps, unava svalovych vlaken. b)vonkajsie: nedostatok kyslika, intenzita a frekvencia pohybovej cinnosti. Chronicka unava – pri opakovanej velkej zatazi, alebo u oslabenych jedincov, ked prestavky nie su dostacujuce na regeneraciu.

46. Praca starsich ludi, zien a mladeze: Zeny: maximalna vykonnost a aerobna zataz je asi o 1/3 nizsia ako u muzov, maju nizsiu maximalnu svalovu silu. Zeny nesmu vykonavat fyzicky neprimerane prace(bane, prace ktore ohrozuju materske poslanie). Nocnu pracu mozu vykonavat len v niektorych odvetviach, maju zakazane prace pri ktorych sa dvihaju rucne bremena nad 15kg, v tehotnosti nad 5kg. Dorast: intenzivna fyzicka zataz v tomto veku moze viest bud k zvyseniu telesnej zdatnosti a tym k zvacseniu funkcnych moznosti organizmu, ale pri neprimeranej zatazi, najma jednostrannej sa moze objavit az ireverzibilne poskodenie. Nesmu vykonavat prace v noci, nadcas, pod zemou a vsetky prace ktore su pre nich neprimerane alebo skodlive zdraviu. Starsi ludia: znizena fyzicka vykonnost, pracu vykonavaju menej intenzivne, su citlivejsi na fyzicke urazy a negativne faktory prostredia, dostavaju mensi trening a maju a maju limitovanejsi pristup k novym technologiam ako mladsi, su zodpovednejsi a spolahlivejsi.

47. Tepelno-vlhkostna mikroklima na pracovisku, praca v extremnych teplotach: Mikroklimaticke podmienky(teplota, vlhkost, rychlost prudenia vzduchu a salave teplo) su dolezite pre zachovanie tepelnej pohody. Optimalne: ked je rovnovaha medzi tvorbou tepla a jeho vydajom a organizmus nemusi vyuzivat svoje termoregulacne mechanizmy. Unosne: ked je pracovnik svojimi termoregulacnymi mechanizmami schopny udrzat si unosny tepelny stav bez rizika poskodenia zdravia. Praca v horucom prostredi: zvysena telesna teplota, Odparovanim potu sa koza ochladzuje, to je stazene pri vlhkom prostredi- co vedie k strate velkeho mnozstva tekutin a soli a moze viest az k zlyhaniu obehu. Nadmerne straty soli a tekutin mozu viest k ionovej nerovnovahe a vzniku krcov. Dosledkom nadmernej zataze teplom, kedy zlyhavaju termoregulacne mechanizmy je tepelny kolaps-upal. Prevencia: vetranie, klimatizacia, pitny rezim.

48. Poziadavky na osvetlenie pracovnych priestorov: Svetlo je dolezite pre zrakovu pohodu. V pracovnom prostredi je dolezite z hladiska prevencie a zrakovej unavy a pracovnej urazovosti. Zrakova pohoda je prijemny patofyziologicky stav, potrebny pre ucinnu pracu a oddych. Zavisi predovsetkym od intenzity a kvality svetla, od stavu zraku, od vlastnosti priestoru. Zatazenim sietnice vacsim jasom sa narusa zrakova pohoda a vznika oslnenie. Prostriedky zabranenia oslnenia: znizenie jasu svetelnych zdrojov, ich spravne umiestnenie a clonenie a zvysenie jasu okolia. Zrakova unava(palenie oci, diplopia, bolesti hlavy) vznika nedostatkami v osvetleni, oslnenim a pretazenim akomodacie. Pracovne priestory mozu byt osvetlene dennym, umelym alebo kombinaciou oboch(zdruzene osvetlenie). Denne osvetlenie – prirodzene svetlo, najvhodnejsie pre cloveka a jeho zrakovu pohodu. Umele osvetlenie: jeho charakteristikou je jeho stalost. Ako zdroje svetla sa najcastejsie pouzivaju ziarovky alebo ziarivky. Pre zrakovu pohodu su najvhodnejsie take ktore sa spektralne najviac priblizuju dennemu svetlu. V jednej miestnosti by sa mali pouzivat svetelne zdroje s rovnakym tonom svetla. Nevyhodou je stroboskopicky efekt- blikanie sv. Nasledkom striedaveho prudu. Samostatne by sa nemalo pouzivat len v kombinacii s dennym svetlom. Zdruzene osvetlenie: je sucasne osvetlenie umelym a dennym svetlom. Nemoze plne nahradit kvalitne denne svetlo, preto sa moze trvale pouzivat len vynimocne. Malo by sa spektralne podobat dennemu svetlu, vyhodne su biele ziarivky. Kvalitne zdruzene osvetlenie je take pri ktorom pracovnik nevnima umelu zlozku svetla. Na zlepsenie zrakovej pohody sa voli aj farebna uprava pracovisk.

49. Hygienicka problematika neionizujuceho elektromagnetickeho ziarenia v pracovnom prostredi:
Ultrafialove ziarenie: kratsie ako viditelne spektrum. Zdroj: pri zvarani elektrickym oblukom, plazmovym horakom, xenonove a ortutove vybojky, lasery, niektore ziarovky. Taktiez zvysenemu UV su vystaveni pracovnici pracujuci vo vonkajsom prostredi(polnohospodari), prevencia: chranenie koze a oci oblecenim, okuliarmi, clonami). Infracervene: dlhsie ako vid. Spektrum. Zdroj: v blizkosti velkych zdrojov salaveho tepla(hutnictvo, sklarstvo), vo vonkajsom prostredi(polnohospodari). Ochrana: clonenie, specialne odevy, okuliare. Lasery: koherentne, vysoko intenzivne zdroje s malou rozbiehavostou zvazkov. Na tkaniva posobi tepelnym ucinkom, obzvlast citlive je oko. Koza. Pricom dosledkom je vznik popalenin. Okrem priameho oziarenia ma nebezpecne ucinky aj difuzne a odrazene ziarenie. Ochrana: vylucenie priameho zasahu oka(mohlo by viest az k oslepnutiu), v ochrane koze a ochrane pred difuznym ziarenim. Mikrovlny a radiove vlny(TV, mobily, mikrovlnky)- sposobuju rozkmitanie molekul vody a zohriatie tkaniva. Posobenie na mozog, sosovku a muzske reprodukcne organy. Ochrana: tienenie, dostatocny odstup od zdroja.

50.Vplyv hluku na organizmus cloveka: Hluk je kazdy zvuk, ktory posobi na cloveka neprijemne, rusivo alebo poskodzuje jeho zdravie. Stupen poskodenia vnutorneho ucha zavisi do: intenzity hluku(nad 120dB mechanicke poskodenie sluchu), od frekvencie(so stupajucou frekvenciou stupa skodlivost hluku), dlzky posobenia(so stupajucou dlzkou expozicie sa poskodzuje), druhu hluku(najnebezpecnejsi je impulzny hluk, najmenej prerusovany), individualnej vnimavosti organizmu(genetika, vek, zdravotny stav). Vysledkom akutneho ucinku hluku(nad 120dB) je akutna akusticka trauma, pri ktorej dochadza k ireverzibilnemu mechanickemu poskodeniu casti vnutorneho ucha. Pri dlhotrvajucom hluku dochadza k chronickej poruche, kedy sa posuva prah pocutelnosti. Hluk ma aj nesluchove ucinky(negativnym posobenim na korove a podkorove centra, vegetativny system, KVS). Mozu sa objavit priznaky neurotizacie.

51. Hluk a vibracie v pracovnom prostredi, zasady ochrany zdravia pracovnikov: Prevencia proti hluku: pouzivanie menej hlucnych zariadeni, tlmenie, ochranne pomocky pracovnikov(zatky, protihlukove prilby). Vibracie- mechanicke chvenie a kmitanie hmotnych castic. Praca s pneumatickymi kladivami, polnohospodarske a priemyselne stroje. Vibracie telo zachytava pomocou povrchovych a hlbokych koznych receptorov. Posobenie moze byt celkove(v aute), miestne(na ruky pneumaticke kladivo, je nebezpecnejsie, moze vies k ireverzibilnemu poskodeniu svalov, nervov, klbov, sliach). Ochrana: zlepsenie tlmenia, izolacia, dostatocne prestavky, striedanie pracovnikov, ochranne pomocky.

52. Praca v mimoriadnom atmosferickom tlaku: Praca v znizenom tlaku: najcastejsie vo vysokych vyskach(nad 3000m) – letci, horolezci. Nasledkom znizeneho parcialneho tlaku kyslika sa vyvija tzv. Vyskova choroba. Zavaznost poruch zavisi od zdravotneho stavu a trenovanosti. Prevencia: aklimatizacia, tlakove komory lietadiel, kyslikovy pristroj. Praca pri zvysenom atm. Tlaku: pod vodou(potapaci, praca v kesonoch, alebo v hlbokych baniach). Najzavaznejsim rizikom je vznik kesonovej choroby. Pricinou je dusik, ktory sa pri zvysenom tlaku rozpusta v telovych tekutinach a v tuku. Pri rychlom poklese tlaku sa plyny uvolnuju vo forme bublin. Upchavaju cievy a sposobuju plynovu emboliu. Prevencia: dekompresia – dodrziavanie urceneho casu pre zostup aj vystup podla dekompresnych tabuliek.

56. Biologicke faktory v pracovnom prostredi: pracovnik moze ochoriet po kontatke s clovekom, zvieratom alebo kontaminovanym materialom. Najcastejsie su postihnuti pracovnici v: zdravotnictve(hepatitidy, tuberkuloza), pocas prace v tropickych a subtropickych oblastiach(amebiaza, zlta zimnica, cholera, encefalitidy, systemove mykozy), v polnohospodarstve, potravinarskom priemysle, veterinari a vsetkych ostatnych kde moze nastat prenos zo zvierata na cloveka(antropozoonozy)(najcastejsie ide o trichofycie, eryzipeloid, tularemiu, kliestovu meningoencefalitidu, leptospirozu). Prevencia: treba dodrziavat hygienu, zasady rezimu prace, proti niektorym povodcom sa uplatnuje specificka profylaxia.

70. Problematika infekcnych ochoreni v zdravotnickych zariadeniach: Nozokomialne nakazy: a)nespecificke pre zdravotne zariadenia b)specificke pre zdravotne zariadenia(pooperacne, inokulaciou, infekcie ran, mocovych ciest). Najcastejsie: S. aureus, enterobakterie, Pseudomonas aeruginosa, klebsiella. Na vzniku nozokomialnych nakaz sa podiela: a)nedostatok posteli a nedostatocne hygienicke vybavenie b)chyby a nezodpovednost pracovnikov a pacientov c)nedostatocna osetrovacia technika d)riziko zanesenia infekcie zvysuju vsetky druhy injekcii, infuzie, transfuzie, katetrizacia, endoskopia, endotrachealna anestezia, dialyza e)zvysena vnimavost pacientov(stari, imunokompromitovani) f)podcenovanie zasad asepsy, sterility a dezinfekcie g)siroke pouzivanie atb(zvysena rezistencia). Infekcie mocovych ciest(40%), po chirurgickych vykonoch(20%), dychacie ustrojenstvo(15%). Prevencia: dodrziavanie hygieny, asepsy, dezinfekciu, sanitarny filter v cakarnach, izolacia pacientov ako predpokladanych povodcov infekcie.

71. Chemicke rizika v zdravotnickych zariadeniach: v nemocniciach vznikaju posobenim drazdivych alebo alergenov rozne poskodenia koze(ekzemy, syndrom suchych ruk), casto dosledok kontaktu s dezinfekcnymi prostriedkami. Najcastejsie chemicke skodliviny: formaldehyd: dezinfekcny prostriedok, konzervacna latka v patologii. Vyvolava dermatitidy, ekzemy, nadory. Etylenoxid: dezinfekcna latka, zakal rohovky, alergicka senzibilizacia, potraty, predcasne porody, neurodegenerativne zmeny, potencialny karcinogen. Manipulacia s cytostatikami sposobuje ich prienik do organizmu manipulanta(su mutagenne). Praca s anestetikami: castejsi vyskyt hepatitid, cirhoz, poruchy v replikacii buniek, spontanne potraty.

72. Prevencia chorob obehovej sustavy
73. Rizikove faktory chorob obehovej sustavy: Ochorenia obehovej sustavy su na 1. mieste umrtnosti u nas. Najcastejsie ochorenia: ICHS, HT, cievne choroby mozgu, reumaticka choroba srdca, vrodene a ziskane choroby srdca. Hlavnou pricinou vacsiny tychto ochoreni je ateroskleroza ciev. Rizikove faktory aterosklerozy: a)podla povodu: 1)exogenne(nadmerny prijem energie s vysokou spotrebou energie zivocisnych tukov a sacharidov, fajcenie, nedostatok fyzickej aktivity/fyzicka aktivita zvysuje kardiopulmonalnu vykonnost, zlepsuje regulaciu krvneho tlaku, zvysuje odolnost voci stresu/, stres, znecistenie ovzdusia 2)vnutorne(hypercholesterolemia, hypertenzia, anomalie ciev. b)podla ovplyvnitelnosti: 1. neovplyvnitelne(vek-castejsie postihnuti muzi lebo estrogeny zvysuju HDL, pohlavie, dedicnost, konstitucia 2. ovplyvnitelne(cukrovka, hypertenzia, hypercholesterolemia, fajcenie, obezita/s nou suvisi hyperurikemia, hyperinzulinemia a zvysena hladina fibrinogenu/, nedostatok pohybu, zlozenie potravy, psychosomaticky typ/najviac typ A/, stres, hormonalne vplyvy(pouzivanie antikoncepcie posobi negativne). Cholesterol znizuje prijem vlaknin. Hypertenzia(alkohol zvysuje tlak, taktiez prijem soli, naopak protektivne posobi prijem: K, Mg, Ca). Zvyseny fibrinogen prispieva k aterogeneze. Nedostatok vitaminov: C(preventivne v rozvoji aterosklerozy), B6, E a D(znizuju krvne hladiny lipidov). Cim je tvrdsia voda(obsahuje viac Ca a Mg) tym viac posobi protektivne voci aterogeneze. Prevencia: populacna strategia(narodna a nadnarodna podpora) a individualny pristup(osobna uvedomelost a uprava vlastnych navykov – aby sa znizovali aterogenne faktory).

74. Abuzus psychoaktivnych latok a prevencia zavislosti: patria tu rozne latky ovplyvnujuce psychiku cloveka, pricom medzi najrozsirenejsie a dnes najviac pouzivane patria: nikotin, alkohol, kava. Kofein: pri nizkych davkach posobi ako stimulant, pri vysokych(viac ako 6 salok) moze sposobovat uzkost, bolesti hlavy, poruchy spanku, nasiel sa vztah medzi nizsou porodnou hmotnostou a mnozstvom vypitej kavy, zvysene riziko ICHS, poruchy srdcoveho rytmu. Fajcenie: vyvolava silnu psychicku zavislost. Nikotin posobi v malych mnozstvach stimulacne na CNS, vo vysokych utlmuje CNS a chronicke pozivanie vedie k tolerancii. Negativne posobenie na plod, nadory pluc, dych. Ciest, koronarna choroba srdca. Prevencia: nezacat, uprednostnovanie nefajciarov a znevyhodnovanie fajciarov, verejna propagacia skodlivosti fajcenia, zbavenia sa navyku – fajcenie je v mode. Alkohol: zvysene a pravidelne denne davky zvysuju riziko ICHS, nizke davky – prevencia ICHS(zlepsuje pomer tukov v krvi a dilatuje koronarne cievy). Je znamy vztah medzi konzumaciou alkoholu a vysokym krvnym tlakom, nadorovymi ochoreniami. Je pricinou mnozstva nehod, vrazd, rozvodov. Mnozstvo negativnych psychickych ucinkov(posobi somaticky aj psychicky). Prevencia: obmedzovanie dostupnosti, ich cenova regulacia, pravne opatrenia, obmedzovanie reklamy, vychova, zbavenie sa zvyklosti sprevadzanych pitim alkoholu. Drogy: lieky: neurofarmaka, psychofarmaka, omamne latky. Prevencia: radikalne obmedzovanie dostupnosti a vcasne zadrzanie a liecenie postihnutych osob.

75. Prevencia nadorovych ochoreni: Na 2. mieste umrtnosti. Prevencia: 1. primarna(obmedzenie alebo uplne vylucenie vplyvu znamych alebo predpokladanych etiologickych faktorov ) 2. sekundarna(aktivne vyhladanie vcasnych, terapeuticky lahsie zvladnutelnych stadii ochorenia. Etiologicke faktory: v minulosti(nador skrota u kominarov, karcinom pluc u banikov v uranovych baniach, nador mocoveho mechura u pracovnikov s anilinovymi farbivami). Dnes: fajcenie(hlavne karcinom pluc, zodpovedny za 1/3 nadorovych ochoreni), Vyziva(konzumcia koncentrovaneho alkoholu pri nedostatku stopovych prvkov a vitaminov), pracovna expozicia karcinogenom(azbest), znecistenie vonkajsieho prostredia, sexualne faktory(obriezka u muzov znizuje nadory pohlavnych organov, podobne aj u zien opakovane tehotenstva, naopak promiskuita zvysuje). Ultrafialove ziarenie(nadory koze, rastu z ubytkom ozonovej vrstvy), nadory nasledkom infekcii(po hepatitide, herpeticke a ludske papilomavirusy). Primarna prevencia: 1. obmedzenie fajcenia, 2. vyziva – znizenie mnozstva zivocisnych tukov a ich nahrada rastlinnym olejmi, obmedzenie hovadzieho a bravcoveho masa, udenych vyrobkov, solou stabilizovanych(ochorenia mozgovych ciev), cukrov. Zvysit prijem cerstvej zeleniny a potravin, rastlinnych vlaken(znizuju nadory hrubeho creva), celozrnych obilnin. 3. obmedzenie nadmerneho opalovania 4. kontrola karcinogenov v pracovnom a zivotnom prostredi 5. rozumne pouzivanie diagnostickych metod vyuzivajucich ionizujuce ziarenie. 6. vakcinacia(proti hepatitide, HSV), 6. chemoprofylaxia(latky s antitumorogennym ucinkom napr. Vitaminy a ine latky). Sekundarna prevencia: skrining, predcasne objavenie prekanceroz(najma skrining krcka maternice a prsnika, u obocho pohlavi: kolorektalny karcinom.

76. Prevencia diabetes mellitus: Diabetes 1. typu je zvacsa dedicny a preto nie je mozna prevencia, opak plati pri diabetes 2, ktory je uzko spojeny s nezdravym zivotnym stylom(zvysuje sa obzvlast dnes pri sedavom sposobe zivota). Diabetu 2 casto predchadza pre-diabetes, ktory sa da zistit hladinou glukozy v krvi(preto je dobre kontrolovat hladinu glukozu v krvi preventivne, GTT testy). Moznosti prevencie:
Znizenie hmotnosti u obeznych ludi, zvysenie fyzickej aktivity(znizuje glykemiu), obmedzenie nezdravej vyzivy(s vysokym obsahom cukrov, tukov..), vyhybanie sa stresu. Hovori sa ze diabetes je sposobeny aj psychicky “znechutenim” ludi(ci uz sebou alebo okolim).

77. Prevencia osteoporozy: 1.primarna- tyka sa obdobia rastu kosti – to jest obdobia detstva a rannej dospelosti. Jej cieľom je nadobudnuť co najvacsie mnozstvo kostnej hmoty. Hlavnym prostriedkom je dostatocna vahononsna zataz kosti(chodza, alebo stoj v vzpriamenej polohe) a spravna vyziva(dostatocny privod vapnika, bielkovin, vit. D a C). 2. sekundarna- tyka sa obdobia dospelosti a zvlast u zien obdobia menopauzy. Jej cielom je spomalit odburanie kosti a tym obmedzit stratu kostnej hmoty. Sem patria opat prostriedky pohybu a vyziva a uz zien navyse hormonalna substitucna terapia. 3. terciarna prevencia- tyka sa osob uz s pritomnymi zlomeninami, hlavne v pokrocilom veku. Jej cielom je zabranit eventualne oddialit vznik dalsich zlomenin. Popri prostriedkoch pohybu a vyzivy, tu patri adekvatna liecba pridruzenych chorob a uprava alebo odstranenie roznych nastrah(prahy, smyklava podlaha, schody..).